Kliešte, osiny a letné nástrahy: čo skontrolovať psovi po prechádzke

Leto je pre psov jedno z najkrajších období roka. Prechádzky sú dlhšie, častejšie sa chodí do prírody, na lúky, k vode, do lesa alebo na chalupu. Pes má viac priestoru na pohyb, viac nových pachov a viac možností vybehať sa. Práve tieto miesta však so sebou prinášajú aj riziká, ktoré si majiteľ nemusí všimnúť hneď.

Po letnej prechádzke si pes môže domov priniesť kliešťa, zapichnutú osinu, podráždené labky, drobnú ranku alebo kúsok suchej trávy zachytený v srsti. Niektoré problémy sú viditeľné okamžite, iné sa prejavia až po niekoľkých hodinách. Pes môže začať krívať, triasť hlavou, lízať si jednu labku, kýchať alebo sa správať nepokojne.

Preto je dobré vytvoriť si jednoduchý zvyk: po každej letnej prechádzke psa krátko skontrolovať. Nejde o nič zložité. Stačia dve alebo tri minúty, počas ktorých prezriete labky, uši, srsť, miesto pod obojkom a ďalšie citlivé časti tela. Takáto krátka kontrola môže zabrániť bolestivému zápalu, nepríjemnému poraneniu alebo zbytočnej návšteve veterinára.

V lete sa psy častejšie pohybujú v tráve, suchých porastoch, na lúkach, v parkoch a pri vode. Práve tam sa nachádzajú kliešte, suché trávy, klásky a rôzne rastlinné časti, ktoré sa môžu zachytiť v srsti alebo zapichnúť do kože.

Najväčší problém je, že mnohé letné nástrahy pre psa sú malé a nenápadné. Kliešť u psa sa môže ukryť pod obojkom, za uchom alebo v slabinách. Osina u psa sa môže zachytiť medzi prstami, v uchu, nose alebo oku. Kamienok sa môže dostať medzi vankúšiky na labke. Suchá tráva sa môže zamotať do srsti a dráždiť kožu.

Majiteľ si často všimne až zmenu správania. Pes si začne lízať jedno miesto, kríva, škrabe si ucho, trasie hlavou alebo je po prechádzke nepokojný. Práve preto má zmysel psa skontrolovať ešte predtým, ako sa problém rozvinie.

Osina je suchá, tvrdá a ostrá časť trávy alebo kláska. Na pohľad môže pôsobiť úplne nevinne, no pre psa vie byť veľmi nepríjemná. Jej tvar spôsobuje, že sa ľahko zachytí v srsti a môže sa posúvať hlbšie do kože alebo do telesných otvorov.

Najčastejšie sa osiny zachytávajú medzi prstami, v labkách, v ušiach, nose, očiach, slabinách alebo v hustej srsti. Rizikové sú hlavne po prechádzke vo vysokej alebo suchej tráve. Pes môže cez porast len prebehnúť, no osina sa mu pritom zachytí na tele bez toho, aby ste si to hneď všimli.

Problém nastáva vtedy, keď sa osina zapichne hlbšie. Môže spôsobiť podráždenie, bolesť, opuch, zápal alebo hnisanie. Ak sa dostane do ucha, nosa alebo oka, pes si ju sám nedokáže odstrániť a domáce vyberanie môže situáciu ešte zhoršiť.

Osina u psa sa často prejaví náhlou zmenou správania po prechádzke. Pes môže začať intenzívne lízať jednu labku, hrýzť si miesto medzi prstami alebo krívať. Ak sa osina dostane do ucha, pes zvyčajne trasie hlavou, škriabe si ucho alebo nakláňa hlavu na jednu stranu.

Pri osine v nose sa môže objaviť prudké kýchanie, trenie nosa o zem alebo nepokoj. Ak sa osina dostane do oka, pes môže žmúriť, slziť alebo si oko trieť labkou. Tieto príznaky netreba ignorovať, najmä ak vznikli krátko po prechádzke v tráve.

Pri labke si ešte môžete všimnúť začervenanie, opuch medzi prstami alebo bolestivú reakciu pri dotyku. Pri uchu môže byť pes citlivý, nechce si nechať ucho chytiť, prípadne sa objaví výtok alebo zápach. Pri oku a nose je vždy lepšie neriskovať a kontaktovať veterinára.

Ak máte podozrenie, že si pes z prechádzky priniesol osinu, najdôležitejšie je konať pokojne. Pes môže byť vystresovaný, bolestivý alebo podráždený, preto ho najskôr upokojte hlasom a nesnažte sa ho nasilu držať. Pri prudkých pohyboch sa môže osina zatlačiť hlbšie alebo sa môže pes brániť.

Pri kontrole postupujte jednoducho:

Ak je osina voľne zachytená v srsti a je dobre viditeľná, môžete ju opatrne odstrániť. Použite čistú pinzetu a postupujte pomaly, aby ste ju nezlomili. Po odstránení miesto skontrolujte a podľa potreby jemne vydezinfikujte prípravkom vhodným pre zvieratá.

Ak je však osina zapichnutá v koži, nachádza sa hlbšie, miesto je opuchnuté, bolestivé alebo si nie ste istí, či ste ju odstránili celú, nevyberajte ju nasilu. To platí najmä pri uchu, nose a oku. V týchto oblastiach sa osina môže dostať hlbšie a domáce vyberanie naslepo môže psovi ublížiť. V takom prípade je bezpečnejšie kontaktovať veterinára.

Po odstránení osiny psa ešte niekoľko dní sledujte. Ak sa objaví opuch, výtok, hnisanie, začervenanie, zhoršené krívanie, bolesť alebo nepokoj, problém nemusí byť úplne vyriešený. Rovnako spozornite, ak pes aj po kontrole stále trasie hlavou, líže si labku, kýcha alebo si šúcha oko. Vtedy je lepšie navštíviť veterinára skôr, než sa rozvinie zápal.

Okrem osín patria medzi najčastejšie letné problémy aj kliešte. Pes si ich môže priniesť z trávy, lesa, parku aj záhrady. Kliešť u psa sa často prisaje na miestach, kde je koža jemnejšia alebo kde ho majiteľ pri bežnom pohľade ľahko prehliadne.

Najčastejšie miesta, kde sa kliešť u psa ukrýva, sú:

Pri dlhosrstých psoch je kontrola náročnejšia, preto nestačí psa len pohľadom prezrieť. Lepšie je prejsť srsť rukami a jemne ju nadvihovať proti smeru rastu. Kliešť môže na začiatku pôsobiť ako malá tvrdá hrčka na koži. Niekedy si ho všimnete až pri hladkaní. Práve preto je dobré psa po letných prechádzkach nielen pozrieť, ale aj prehmatať.

Ak nájdete prisatého kliešťa, odstráňte ho čo najskôr. Najvhodnejší je háčik na kliešte alebo pinzeta. Kliešťa uchopte čo najbližšie pri koži a odstráňte ho pokojne, bez stláčania jeho tela.

Miesto po odstránení vydezinfikujte a niekoľko dní sledujte. Mierne začervenanie môže byť bežnou reakciou, no ak sa miesto zväčšuje, opúcha, hnisá alebo je bolestivé, je vhodné kontaktovať veterinára.

Pri kliešťovi si zapamätajte hlavne tieto zásady:

Dôležité je sledovať aj celkové správanie psa. Ak je pes po kliešťovi apatický, nechce jesť, má horúčku, zvracia, má hnačku, tmavý moč alebo sa správa nezvyčajne, riešte to s veterinárom. Kliešte môžu prenášať ochorenia, preto sa neoplatí podceňovať zmeny v správaní.

Úplne sa kliešťom a osinám vyhnúť nedá, ale riziko sa dá výrazne znížiť. V lete sa snažte vyhýbať vysokej suchej tráve, neudržiavaným porastom a miestam, kde sa pes musí predierať cez husté klásky.

Po každej rizikovejšej prechádzke psa prečešte alebo aspoň dôkladne prehmatajte. Pri dlhosrstých psoch sa oplatí udržiavať srsť medzi prstami kratšiu, pretože práve tam sa osiny veľmi ľahko zachytávajú.

Dôležitá je aj vhodná antiparazitná ochrana proti kliešťom. Výber konkrétnej ochrany je dobré riešiť podľa veku, zdravotného stavu a životného štýlu psa. Ak si nie ste istí, poraďte sa s veterinárom.

Ak máte záhradu, pravidelne koste trávu a odstraňujte suché porasty. Mnohé problémy nevzniknú na veľkej lúke, ale priamo doma, v neudržiavanej časti záhrady.

Kliešte, osiny, podráždené labky a drobné poranenia patria medzi najčastejšie letné nástrahy po prechádzke. Najmä osiny sú zradné, pretože sa môžu zachytiť v srsti, zapichnúť medzi prsty alebo dostať do ucha, nosa či oka.

Najlepšou prevenciou je pravidelná kontrola psa po návrate domov. Zamerajte sa na labky, uši, oči, nos, slabiny, podpazušie, brucho, krk a miesto pod obojkom. Ak pes kríva, trasie hlavou, kýcha, žmúri alebo si intenzívne líže jedno miesto, problém neodkladajte.

Po kontrole doprajte psovi vodu, pokoj a vhodnú odmenu. Tak si pes spojí návrat z prechádzky s príjemným rituálom a vy budete mať istotu, že si z výletu nepriniesol nič, čo by mu mohlo ublížiť.